Čo hýbe svetom privat equity

Sako, kufrík, okuliare. Na prvý pohľad manažér ako každý iný. S tým rozdielom, že šéfov private equityfiriem nazývajú žralokmi. Sú draví, technokratickí, rozhodujú sa podľa tvrdých dát. V stabilných časoch názor finančného žraloka možno ovplyvní akurát tak Julia Roberts - ako sa jej to podarilo vo filme Pretty Woman v role prostitútky, keď Richarda Gera odhovorila od nepriateľského prevzatia majetku upadajúcich lodeníc, čo by pripravilo o prácu množstvo ľudí. Dnes sa názory, stratégie a výnosové krivky v private equity hýbu najmä podľa toho, ako sa vyspí grécky minister financií či nemecká kancelárka.

Keď sa na Slovensku povie spojenie private equity, väčšina ľudí si vybaví niektorých hlavných hrdinov známeho spisu Gorila. No pravda je taká, že pojem private equity v pravom zmysle slova označuje iné spoločnosti ako Pentu či J&T. Ide o investorov, ktorí na Slovensku pôsobia len sporadicky a spravidla zo zahraničia. Čo neznamená, že im netreba venovať pozornosť.

Čo vidia finančníci

Každého pol roka robí spoločnosť Deloitte prieskum dôvery medzi private equity hráčmi v strednej Európe. V októbri minulého roka sa prepadol najvýraznejšie od začiatku merania tohto indexu v roku 2003 a dostal sa takmer na historické minimum z októbra roku 2008. Prečo je to dôležité? Pretože dve tretiny ľudí pôsobiacich v private equity očakávajú, že tento rok dôjde k prepadu celkovej ekonomickej situácie. A preto, že krivky private equity dôvery spravidla korelujú s budúcim vývojom reálnej ekonomiky.

„Noviny a štatistiky prinášajú správy až tri mesiace po tom, ako sa niečo spraví. Keď sa niečo deje, ja to vidím v našich firmách hneď,“ tvrdí viceprezident Enterprise Investors Ivan Jakúbek. Dôvera private equity predbieha vývoj ekonomiky približne o pol roka. Je to ďalší z mnohých indikátorov, ktorý veští chladné ekonomické časy.

Podľa partnera Deloitte Financial Advisory Maroša Sokolovského nastal prepad aktivít private equitynáhle po oživovaní nákupov a predajov podnikov posledný štvrťrok minulého roka. „Výrazné obmedzenie financovania akvizícií aj bankovými zdrojmi a neistota v stanovovaní hodnoty firiem po prepuknutí problémov v Eurozóne a neistej budúcnosti posunuli alebo znemožnili uzatvorenie rozbehnutých private equity transakcií.“

(Ne)private equity

Kto sú títo ľudia, ktorí tak spoľahlivo držia prst na tepe ekonomiky? Private equity je veľmi moderný názov. Skoro ako pojem manažér pred pár desaťročiami. Podobne ako tento, je už spojenie private equity do veľkej miery ošúchané. Dnes sa ním označujú aj skupiny, ktoré nespravujú žiadne zverené peniaze vo fonde a manažujú len peniaze partnerov či spriatelených boháčov.

Klasické private equity majú fondy, do ktorých investori – najmä banky, penzijné fondy či poisťovne - vkladajú peniaze na určitú dobu. Na druhej strane lokálne finančné skupiny majú vlastné peniaze. „Je iné manažovať cudzie a vlastné peniaze. Rozhodnutia so svojimi prostriedkami sú ľahšie. Naším investorom je najväčší penzijný fond v USA. Nemôžeme teda ani pomýšľať na nejaké investície do zbraní, alkoholu či hazardných hier. Ak urobíme nejakú chybu, peniaze od investorov znova nedostaneme,“ vysvetľuje I. Jakúbek.

J&T, Penta, Arca Capital, Slavia Capital či Istrokapitál by sa tak dali skôr označovať za investičné skupiny, aj keď sa podľa M. Sokolovského ako private equity správajú.

Hovorca Penty Martin Danko vysvetľuje, že partneri Penty investujú cez takzvaný evergreen fond, kde majú peniaze iba oni. „Náš prístup nás na jednej strane obmedzuje v objeme financií na nové projekty, no na druhej strane máme vysokú mieru flexibility v rozhodovaní a nie sme limitovaní časom, kedy musíme napríklad uskutočniť exit z investície.“

Hovorkyňa J&T Nikol Kubaská hovorí, že firma už v private equity nepodniká. „Aktivity si pod svoje krídla zobrali jednotliví partneri, ale J&T je už ako bankový holding.“

Známe slovenské finančné skupiny sa často s private equity fondmi stretávajú v boji o niektoré podniky. No skôr v zahraničí. M. Danko hovorí, že napríklad v Poľsku konkurenciu svetových aj domácich skupín v investíciách do podnikov nad 50 miliónov eur cítiť veľmi. Na Slovensku sa ku konfliktu finančníkov schyľovalo pri privatizácii teplární a železničného Carga. No pád vlády tieto plány opäť raz prinajmenšom oddialil.

Žiadne dobrodružstvo

Takže ktoré sú tie plnokrvné private equity? Od sedemdesiatych rokov, keď private equity brandža vznikla, sa tento pojem v investorskom svete dosť zúžil. Väčšina ľudí z brandže ho chápe iba ako časť venture (rizikového) a rozvojového kapitálu. Pretože vyše polovice private equity skupín sa zameriava na investície do zabehnutých firiem, kde je už nižšie riziko, ale naďalej silný rastový potenciál. Investície v desiatkach a stovkách miliónov eur z private equity idú do firiem, pre ktoré nové peniaze znamenajú dramatický rast tržieb, trhového podielu, nových segmentov či biznisov a často aj marží. Takto zhodnotenú firmu žraloci so ziskom predajú strategickým hráčom, pôvodným majiteľom, upíšu jej akcie na burzu, prípadne podnik posunú inej private equity skupine.

Ročná hodnota private equity sektora na celom svete je podobná sume, o ktorú minulý rok USA zvýšili svoj dlhový strop. Približne 2,4 bilióna dolárov je tiež 25-násobok slovenského hrubého domáceho produktu. Tento balík spravujú tisícky fondov, ktoré investujú peniaze zverené bankám, penzijným fondom či poisťovniam. Pri troche zveličenia by sa dalo povedať, že ani firmy ako PayPal, FedEx či Burger King by dnes neboli tým, čím sú, bez private equity spoluvlastníkov v minulosti.

Private equity v úspešných prípadoch funguje ako páka, ktorá firmu vystrelí k nadpriemerným výnosom. Slúži aj ako alternatíva financovania projektov, pre ktoré sú tradičné bankové úvery nedostupné.

Investor si ako záruku berie podiel vo firme, do ktorej dáva peniaze. Spravidla zvýši jej základné imanie, čím jej pomáha investovať do organického alebo akvizičného rastu a zároveň preberá riziko za biznis.

Ivan Štefunko, riaditeľ firmy Neulogy, ktorá sa zameriava na pomoc a investície pre začínajúce podniky, zas až taký veľký rozdiel medzi private equity a bankami vo financovaní podnikov nevidí. „Idú do stabilných zabehnutých biznisov, kde je vlastne istý výnos. No venture kapitál je dobrodružstvo, kde zahviezdi jedna z desiatich investícií.“

Rýchloobrátkový biznis

O private equity sa hovorí aj ako o inteligentnom investovaní. Ich manažéri majú dopredu premyslený celý proces investovania. Teda od vstupu až po ziskový exit po niekoľkých rokoch. I. Jakúbek vysvetľuje, že rozmýšľanie o investícii sa začína tým, ako z nej ziskovo vystúpiť. „Od nápadu, kde chceme investovať, až po kúpu firmy ubehne vyše roka. Samotná dohoda o kúpe trvá tak šesť mesiacov. A firmu držíme päť až sedem rokov.“ Počas tejto periódy zarobia obyčajne násobky vložených peňazí.

Manželstvo s private equity teda nie je beh na dlhé trate. Fondy nikdy nie sú strategický investor, ktoré by držali firmu, fabriku či obchody vo vlastníctve naveky. Najmä preto, lebo potrebujú svojim investorom vrátiť peniaze aj so zhodnotením.

Väčšina z fondov sa orientuje na niektoré segmenty, kde sa cítia doma a v ktorých majú vhodných expertov. To nakoniec robia aj známi slovenskí finanční žraloci, ktorí sa po rokoch venovaných investičným fondom, konkurzom a pohľadávkam či developerským projektom začínajú špecializovať. Penta na zdravotníctvo či mäsový biznis, partneri J&T na médiá, bankovníctvo či hotelierstvo, Slavia na biopalivá a manažment pohľadávok.

„Naďalej vidno v našich končinách najviac aktivít hráčov v energetike, zdravotníctve, realitách, bankovníctve a maloobchode,“ hovorí M. Sokolovský.

Limity krajiny

Partner spoločnosti Deloitte naráža aj na to, že svetové private equity ako Carlyle Group, TPG Capital či 3i na Slovensku prakticky nevidieť. Tento trh je veľmi malý, takže negeneruje dostatok investičných príležitostí s dostatočným rastovým potenciálom.

Riaditeľ transakčného poradenstva slovenského Ernst&Young Jozef Mathia tvrdí, že tieto skupiny majú štartovaciu investíciu väčšinou od 150 do 200 miliónov eur a takýchto podnikov nie je na Slovensku až tak veľa. Prípadne ich majitelia zatiaľ nevidia v private equity vhodnú formu financovania. Globálne private equity sa tak do projektov na Slovensku dostávajú prostredníctvom akvizície nadnárodných spoločností, ktoré majú podiel aj v slovenských dcérach.

Zato slovenskí finančníci z dôvodu obmedzených možností na domácom trhu expandujú do zahraničia s radosťou. Penta má vďaka mäsovému biznisu závody aj v Maďarsku a Česku, ale aj výrobcu mrazených potravín v Poľsku. Roztrieštený biznis J&T možno nájsť cez Energetický a průmyslový holding v Česku, hotelierstvo a bankovníctvo zostali skupine v Rusku. Arca Capital má na Ukrajine developerské projekty, v Česku zasa hotel, plniaci závod na minerálku a výrobcu aditív do potravín.

Bolo ako nebude

Private equity bol skvelý biznis. A aj naďalej bude, no žraloci sa museli uskromniť. Už nestačí vytvárať hodnotu prebranej firmy iba zväčšovaním trhu a výnosov, čo je externá hodnota pre následného kupujúceho. Internú hodnotu sa snažia private equity zvýšiť napríklad hľadaním synergií, nových biznis modelov, zlepšovaním efektívnosti manažmentu.

M. Sokolovský hovorí, že ročná návratnosť investície sa znížila z vyše tridsiatich percent na približne pätnásť až dvadsať. Zatiaľ však majú private equity peňazí dosť. Získali ich ešte v rokoch 2006 až 2008, keď do nich rady investovali penzijné fondy.

Balík peňazí, na ktorom sedia private equity hráči, do veľkej miery pomáha držať firemný sektor nad vodou. Tieto peniaze totiž stimulujú dopyt, takže ceny podnikov sú naďalej pomerne vysoké. „No ak začnú byť private equity hráči nervózni, môže to v podobe nižšieho rozvoja firiem priniesť pokles celej ekonomike,“ myslí si M. Sokolovský.

Paberkovanie

Fondy aj finančníci si museli za posledné krízové roky pri kúpe podnikov zvyknúť na tendrovanie. „A tu súťažia private equity aj so strategickými hráčmi, ktorým to práve po určitom čase chcú predať,“ ilustruje zostrené podmienky v brandži M. Sokolovský.

Menej dostupných dealov presvedčilo niektorých hráčov hľadať aj menšie ryby. Aj konzervatívni Enterprise Investors otvorili fond pre malé a stredné podniky, s ktorým môžu investovať od jedného milióna eur. Obyčajne hľadajú obchody od 30 miliónov eur vyššie. I. Jakúbek napriek tomu hovorí, že prioritne sa stále zameriavajú na veľké investície. Pretože na konci dňa je čas strávený nad každou investíciou približne rovnaký, no výnos je diametrálne iný.

Príkladom private equity v malom je aj Slovenský kapitálový a rastový fond (SKRF), ktorý investuje do perspektívnych slovenských firiem. Jeho manažér Boris Kostík, ktorý je zároveň aj riaditeľom slovenskej pobočky investičnej banky Wood & Company, hovorí, že najväčšie investície v ich portfóliu boli fotovoltické elektrárne. Okrem fotovoltiky investoval SKRF do malých firiem ako napríklad Sygic. „Máme malý fond, nemôžeme si dovoliť, aby nám jedna investícia nevyšla,“ hovorí B. Kostík.

Cudzie nechceme

Prakticky všetci ľudia z private equity, s ktorými sa TREND rozprával, vidia ako problém rozvoja tohto typu financovania nedostatok domácich inovatívnych firiem s vysokým potenciálom. I. Štefunko hovorí, že biznis nápadov je na Slovensku mnoho, no ťažšie je to s ich uskutočňovaním. Čiastočne to súvisí s konzervatívnym prístupom pri púšťaní cudzích investorov do vlastného biznisu. „Podnikatelia u nás stále nepochopili, že vlastniť desať percent z miliardovej firmy je viac ako vlastniť sto percent z miliónovej,“ poznamenáva I. Štefunko.

No strach z investorov pramení tiež zo skúseností prevažne z 90. rokov, keď finanční žraloci rástli aj vďaka ovládaniu privatizačných fondov pomocou dier v zákonoch či pomocou sporných pohľadávok v konkurzoch.

Svetové triedy na Slovensku

Peniaze najznámejších private equity fondov sa nekotúľajú na Slovensko priamo

• Newyorská private equity Warburg Pincus koncom roka 2007 kúpila spoločnosť Centrum.cz Holding, prevádzkovateľa internetových portálov Centrum.cz a Centrum.sk. O rok neskôr k nim pridala aj slovenský a český Atlas.
• Apax Partners, ktorá zakladala v sedemdesiatych rokoch celú brandžu private equity, v roku 2006 vstúpila do mediálnej spoločnosti CME, ktorá vlastní televízie Nova, Markíza a Doma.
• Konzorcium private equity fondov pod vedením amerických firiem Columbia Capital a M/C Venture Partners prevzalo v roku 2008 alternatívneho telekomunikačného operátora GTS Central Europe – a s ním aj jeho slovenskú dcéru GTS Nextra.
• Maltská Tuffieh Private Equity Fund kúpila minulý rok 85-percentný podiel v najväčšej stredoeurópskej logistickej firme CS Cargo Group, ktorá je veľmi silná aj na Slovensku.
• Materskú firmu levického závodu na cukrovinky Leaf Slovakia spoluvlastní londýnsky CVC Capital Partners –ôsma najväčšia private equity na svete.
• Medzi menšie investície patrí napríklad švajčiarsky Centralway Holding, ktorý drží podiely v autobazar.eu a kedysi ovládal aj portály ceknito.sk či pricemania.sk.

© 2012 TREND Holding, spol. s r.o.

Zdroj: http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2012/cislo-3/co-hybe-svetom-privatequity.html